Roľníci
27. 4. 2009
Hlavným zamestnaním všetkých generácií Ploštíncov v stredoveku aj novoveku bolo roľníctvo. Ovplyvnili to najmä dve nemenné príčiny, teda zemepisná poloha sídliska aj priľahlých pozemkov a celkové životné prostredie. Trvalé pretváranie roľníctva bolo také silné, že o všetkých obyvateľoch, rodinách a domácnostiach, ktoré spoznávame, možno bez váhania povedať, že boli roľníkmi. Možno to vyjadriť aj tak, že nepoznáme žiadneho muža, ktorý by mal iné remeselnícke zamestnanie.
Roľnícke činnosti vykonávali ploštínske domácnosti na poliach, lúkach, pastvinách a lesoch v susedstve a blízko sídliska, teda v ustálenom chotári. Najdôležitejšou, teda najproduktívnejšou časťou chotára boli polia, teda oraním obhospodarované pozemky. V prvých storočiach využívali polia, oráčiny podľa dvojpoľného systému. Jeho podstata bola nasledovná: jeden rok určitú časť polí zorali a obsiali obilninami, v nasledujúci rok tie isté polia nechali odpočívať ako úhor. Vtedajšiu úrodu obilia možno vyjadriť pomerom vysiateho obilia k vymlátenému vzťahom 1:2. Až približne po roku 1300 v súvislosti s používaním pluhu prešli roľníci na trojpoľný systém. Do určitej časti poľa zasadili oziminu, teda raž (žito), v nasledujúci rok do tej časti zasiali jarinu, teda jačmeň (jarec) alebo ovos, až na tretí rok pole nechali odpočívať ako úhor. Keď zarástol burinou, v lete tam pásli dobytok, ktorý úhor primerane pohnojil. Trojpoľný systém využívania poľa sa uplatňoval ešte aj v 18. storočí. Ploštínski roľníci tradične pestovali ovos, jačmeň a raž. Z múky týchto obilnín si pripravovali rozličné varené jedlá, najmä však chlieb.
Pestovanie zemiakov sa rozšírilo až v prvej polovici 19. storočia, avšak prvý priamy doklad o zemiakoch v Ploštíne pochádza až z roku 1848. Na menších poliach pestovali konope a ľan. Z ľanu tkali plátno potrebné na šatstvo, aj iné použitie napr. posteľné plachty a rozličné obrusy. Z konopného plátna šili vrecia a z nití pletli povrazy. Na malých poliach pestovali aj mak ( Makovište) a chmeľ (Chmelienec). Polia, teda oraním obrábané pozemky zaberali asi dve tretiny územia ploštínskeho nezalesneného chotára. Na zvyšnej tretine sa nachádzali lúky a pastviny. Pastviny poskytoali pašu pre dobytok. Nachádzali sa na okrajoch polí a lúk, najmä pod lesom v južnej časti chotára.
Každá domácnosť mala za humnom záhradu ohradenú plotom, v ktorej rástli ovocné stromy, teda jablone, hrušky a slivky. V okopávanej časti pestovali rozličnú zeleninu, najmä kapustu, burgyňu, cviklu, kvaku, kaleráb, cibuľa, cesnak, mrkvu a petržlen. Ojedinelé domácnosti mali v záhrade aj včelárstva.
Jednotlivé domácnosti chovali pre hospodárske účely určité domáce zvieratá, ktoré boli nevyhnutnou súčasťou každej roľníckej domácnosti a poddanskej usadlosti. Bol to najmä hovädzí dobytok, chovali ho pre mäso, mlieko a výrobky z nich. Voly a kravy používali ako ťažné zvieratá do vozov, saní, a pluhov. Doplňujúcou skupinou hospodárskych zvierat tvorili svine, ovce, kozy, aj hydina, teda užitočné výrobky z nich. Pri roľníckom obhospodarovaní pozemkov a chove hospodárskych zvierat musela mať každá domácnosť základné náradie., teda voz, rebriniak, sane, radlo, neskôr pluh s kolesami, brány, motyky, kosáky, kosy, hrable, vidly, cepy, sekery, misy, džbány, lyžice, kyjanice, kladivá, kliešte, nože, nožnice, varechy a iné.
V roľníckych rodinách či domácnostiach sa tradične dodržiavala prirodzená deľba práce medzi ženou, mužom a deťmi. Muži vykonávali všetky ťažké práce. Ženy po odchovaní detí viedli domácnosť, teda varili, prali, upratovali, a tkali súkno, štrikovali svetre, zápästky, ponožky, tkali handričkové koberce, chovali hydinu. Takáto deľba práce trvala do polovice 20. storočia.