Povesť o Rohačke
Povesť o Rohačke /v podaní učiteľky Eleny Konfálovej z r.1933/
Podľa tejto povesti žil v hrade Rohačka dobrosrdečný pán Polotín a jeho krásna, ale zlá a neverná žena Ilona. Keď pán odišiel do vojny, jeho miesto na hrade zaujal Ilonin milenec - rytier. Pán sa vrátil, ale do hradu sa nedostal. Od prepusteného služobníctva sa dozvedel o nevere svojej ženy. So svojimi ľuďmi sa dostal podzemnou chodbou do hradu a prekvapil svoju ženu s rytierom. Zbabelý rytier nechal Ilonu svojmu osudu, sadol na koňa a ušiel. Cestou ho zastihla búrka a zabil ho blesk. Neverná žena chcela ujsť pred hnevom a trestom svojho muža, ale pri úteku padla do hradnej priekopy a utopila sa. Nešťastný pán dal hrad zbúrať, pole rozdal svojim poddaným a odišiel do sveta. Už nikdy sa nevrátil. Poddaní si postavili chalúpky na oboch stranách Rohačky a tak založili osady. Zo západnej strany pomenovali osadu podľa pána Polotína - Ploštín a z východnej strany pomenovali osadu podľa panej Ilony - Iľanovo.
Kliatba /Ján Macko - pôvod prameňa vyvierajúceho spod Rohačky/
Bohatí majitelia zámku na Rohačke, Plošťan a Ilona, chceli vydať svoju krásnu dcéru Elenu za pána Trenčianskeho zámku. Tesne pred svadbou neposlušnú dcéru matka Ilona prekliala a tá sa premenila na srnu. Aby matka svoju kliatbu odčinila, musela na radu starej ježibaby spod Ďumbiera vykopať na dvore zámku studňu, napiť sa z nej vody a v modlitbe poprosiť Boha o odpustenie. Kopanie studne bola práca ťažká a namáhavá. Keď konečne zo studne vystrekla voda, pani od námahy a vyčerpania mŕtva klesla na jej dno. Tým odčinila svoju kliatbu a dcéra Elena sa vrátila na zámok. Sprevádzal ju bača Mišo, ktorý sa do nej dávno zaľúbil a ona jeho lásku opätovala. A voda z tej zázračnej studne dodnes vyteká spod Rohačky.